Pôvodne vyšlo ako What is Effective Altruism na effectivealtruism.org · K dispozícii je preložená verzia z novembra 2026.
Efektívny altruizmus je projekt, ktorého cieľom je hľadať najlepšie spôsoby, ako pomáhať druhým, a uplatňovať ich v praxi.
Je to výskumná oblasť, ktorej cieľom je identifikovať najnaliehavejšie problémy sveta a nájsť najúčinnejšie riešenia, a zároveň aj o prakticky zameranú komunitu, ktorá sa snaží tieto poznatky využiť na konanie dobra.
Tento projekt má význam, pretože aj keď mnohé pokusy o dobročinnosť nevyjdú, niektoré sú nesmierne efektívne. Napríklad niektoré charitatívne organizácie pomáhajú 100-krát či dokonca 1000-krát viac ľuďom ako iné, aj keď majú k dispozícii rovnaké množstvo zdrojov.
To znamená, že ak sa dôkladne zamyslíme nad tým, ako najlepšie pomôcť, môžeme urobiť oveľa viac pre riešenie najväčších svetových problémov.
Koncept efektívneho altruizmu po prvýkrát sformulovali vedci z Oxfordskej univerzity. Dnes sa však rozšíril po celom svete a uplatňujú ho desiatky tisíc ľudí vo viac ako 70 krajinách.1
Ľudia inšpirovaní efektívnym altruizmom sa podieľali na projektoch, ktoré siahajú od financovania distribúcie 500 miliónov moskytiér cez akademický výskum budúcnosti umelej inteligencie až po kampane za opatrenia zamerané na prevenciu ďalšej pandémie.
Nespája ich žiadne konkrétne riešenie svetových problémov, ale spôsob uvažovania. Snažia sa nájsť mimoriadne efektívne spôsoby pomoci, aby dané úsilie prinieslo mimoriadne veľký účinok. Nižšie uvádzame niekoľko príkladov toho, čo doteraz dosiahli, a následne hodnoty, ktoré ich spájajú.
Aké sú praktické príklady efektívneho altruizmu?
Prevencia ďalšej pandémie
Prečo práve táto téma?
Ľudia, ktorí sa venujú efektívnemu altruizmu, sa zvyčajne snažia vyhľadávať rozsiahle, ľahko riešiteľné a zanedbávané problémy.2 Cieľom je nájsť v súčasných iniciatívach najväčšie medzery a zistiť tak, kde najviac pomôže, keď sa pridá ďalší človek. Jednou z oblastí, ktorá spĺňa tieto kritériá, je prevencia pandémií.
Výskumníci v oblasti efektívneho altruizmu už v roku 2014 upozorňovali, že vzhľadom na to, koľkokrát sme sa len tesne vyhli katastrofe, je dosť pravdepodobné, že počas nášho života vypukne rozsiahla pandémia.
Príprava na ďalšiu pandémiu však v porovnaní s riešením iných globálnych problémov vtedy dostávala a dodnes dostáva výrazne menej finančných prostriedkov, než by bolo potrebné. Napríklad Spojené štáty investujú do prevencie pandémií približne 8 miliárd dolárov ročne, zatiaľ čo za posledné desaťročie vynakladali na boj proti terorizmu približne 280 miliárd dolárov ročne.3

Predchádzanie teroristickým útokom je samozrejme dôležité. Rozsah tohto problému je však oveľa menší. Ak sa napríklad zameriame len na počet obetí, za posledných 50 rokov si terorizmus vyžiadal približne 500 000 obetí. Pandémie si však často vyžiadajú milióny obetí. COVID-19 si vyžiadal viac ako 21 miliónov4 a HIV/AIDS si vyžiadal viac ako 40 miliónov.5

Navyše, budúca pandémia by mohla mať oveľa ničivejšie následky než COVID-19. Nič totiž nevylučuje vznik ochorenia, ktoré by sa šírilo ešte ľahšie než variant omikron, no zároveň by bolo rovnako smrteľné ako kiahne. (Podrobnosti o tomto porovnaní nájdete v poznámke 4.)
V rámci efektívneho altruizmu je po identifikovaní závažného a zanedbávaného problému ďalším krokom hľadanie riešení, ktoré by mohli priniesť skutočnú zmenu, no ktorým ostatní nevenujú dostatočnú pozornosť. Tým sa dostávame k nasledujúcim príkladom.
Príklady uskutočnených projektov
V roku 2016 sa nadácia Coefficient Giving, inšpirovaná efektívnym altruizmom, stala najväčším sponzorom organizácie Johns Hopkins Center for Health Security. Ide o jednu z mála organizácií, ktoré sa venujú výskumu zameranému na hľadanie účinnejších opatrení v prípade pandémií, a zohrala dôležitú úlohu v rámci celosvetovej reakcie na COVID-19.6
Keď vypukla pandémia COVID-19, ľudia inšpirovaní efektívnym altruizmom založili neziskovú organizáciu 1DaySooner, ktorá presadzuje „human challenge“ testy. Pri týchto testoch vakcín sa zdraví dobrovoľníci nechajú dobrovoľne nakaziť chorobou, aby bolo možné očkovanie testovať takmer okamžite. Ako jeden z mála zástancov tohto prístupu organizácia 1DaySooner zaregistrovala viac ako 30 000 dobrovoľníkov7 a zohrala významnú úlohu pri spustení prvého human challenge testu s COVID-19 na svete. Keď budeme čeliť ďalšej pandémii, tento model bude možné využiť znova.
Ľudia z komunity efektívneho altruizmu tiež prispeli k vytvoreniu programu Apollo Program for Biodefense, komplexného návrhu politických opatrení zameraného na prevenciu ďalšej pandémie.
Poskytovanie základných zdravotníckych potrieb v rozvojových krajinách
Prečo práve táto téma?
Často sa hovorí, že dobročinnosť sa začína doma. Pre efektívnych altruistov sa však dobročinnosť začína tam, kde možno pomôcť najviac. To často znamená zamerať sa na ľudí, ktorých súčasný systém zanedbáva, čo sú často práve tí, ktorí sú od nás geograficky najvzdialenejší.
Viac ako 800 miliónov ľudí žije z menej ako 3 dolárov na deň.8
Naopak, suma, ktorú má k dispozícii Američan blížiaci sa k hranici chudoby, je dvadsaťnásobne vyššia, a priemerný Američan s vysokoškolským vzdelaním minie približne 107-násobok tejto sumy.9

Z celosvetového hľadiska to znamená, že patria medzi 1,3 % ľudí s najvyššími príjmami.10 (Tieto sumy sú už upravené, keďže v chudobných krajinách sa za rovnaké peniaze dá získať viac.)
Celosvetová nerovnosť je extrémna. Preto môže presun zdrojov k tým najchudobnejším ľuďom na svete priniesť obrovský prínos. V bohatších krajinách, ako sú USA a Spojené kráľovstvo, sú vlády zvyčajne ochotné vynaložiť viac ako 1 milión dolárov na záchranu jedného života.11 To sa určite oplatí, avšak v najchudobnejších krajinách sveta sú náklady na záchranu jedného života oveľa nižšie.

Organizácia GiveWell sa venuje dôkladnému výskumu s cieľom zistiť, ktoré zdravotné a rozvojové projekty sú najlepšie podložené dôkazmi a nákladovo najefektívnejšie. Zistila, že mnohé snahy o pomoc nefungujú, zatiaľ čo iné, napríklad poskytovanie moskytiér ošetrených prípravkami proti hmyzu, môžu zachrániť život dieťaťa v priemere za 5 500 $. To je 180-krát menšia suma.12
Tieto základné zdravotné opatrenia sú natoľko lacné a účinné, že aj najvýznamnejší kritici zahraničnej pomoci sa zhodujú, že sa oplatí do nich investovať.
Príklady uskutočnených projektov
GiveWell
Viac ako 150 000 individuálnych darcov využilo výskum organizácie GiveWell a prispelo sumou presahujúcou miliardu dolárov na jej odporúčané charitatívne organizácie, čím podporili organizácie ako Against Malaria Foundation, ktorá distribuovala viac ako 500 miliónov moskytiér ošetrených prípravkami proti hmyzu. Odhaduje sa, že tieto snahy spolu zachránili 340 000 ľudských životov.13
Wave
Okrem charitatívnej činnosti je možné pomáhať najchudobnejším ľuďom na svete aj prostredníctvom podnikania. Wave je technologická spoločnosť, ktorú založili ľudia inšpirovaní efektívnym altruizmom a ktorá umožňuje ľuďom posielať peniaze do viacerých afrických krajín rýchlejšie a za zlomok ceny existujúcich služieb. Je to obzvlášť užitočné pre migrantov, ktorí posielajú peniaze svojim rodinám, a túto službu už využilo viac ako 800 000 ľudí v krajinách ako Keňa, Uganda a Senegal. Len v Senegale ušetrila služba Wave svojim používateľom stovky miliónov dolárov na poplatkoch za prevody, čo predstavuje približne 1 % HDP krajiny.14
Pomoc pri vytváraní výskumného odboru zaoberajúceho sa zosúlaďovaním hodnôt AI s tými ľudskými
Prečo práve táto téma?
Ľudia v komunite efektívneho altruizmu sa často zameriavajú na problémy, ktoré sa zdajú byť v rozpore so zdravým rozumom, nejasné alebo prehnané. Je to však preto, že je účinnejšie venovať sa problémom, ktoré ostatní zanedbávajú (ak sú všetky ostatné faktory rovnaké), a tieto problémy budú (takmer už zo samotnej definície) nezvyčajné. Jedným z príkladov je problém zosúlaďovania hodnôt AI s tými ľudskými.
Umelá inteligencia (AI) sa rýchlo rozvíja. Špičkové systémy umelej inteligencie sú dnes schopné viesť zmysluplnú konverzáciu, riešiť zložité matematické úlohy, rozprávať vtipy, generovať na základe textu mimoriadne realistické videá a vykonávať pokročilé programovanie. Ešte pred desiatimi rokmi nebolo nič z toho možné.15
Konečným cieľom popredných výskumných centier v oblasti AI je vytvoriť AI, ktorá bude porovnateľná s ľuďmi alebo ich pri riešení všetkých úloh dokonca prekoná. Predpovedať budúcnosť technológií je nesmierne ťažké, no z rôznych argumentov a prieskumov názorov odborníkov vyplýva, že k tomu v tomto storočí skôr dôjde, než nedôjde. Zo štandardných ekonomických modelov zasa vyplýva, že ak AI dosiahne ľudskú úroveň schopností, technologický pokrok sa pravdepodobne prudko zrýchli.
Výsledkom by bola zásadná transformácia, rozsahom zrejme porovnateľná s priemyselnou revolúciou v 19. storočí alebo ešte významnejšia. Ak by sme ju zvládli dobre, mohla by priniesť hojnosť a blahobyt všetkým. Keby sme ju nezvládli, mohla by viesť k obrovskej koncentrácii moci v rukách hŕstky vyvolených.
V najhoršom prípade by sme mohli nad samotnými systémami AI stratiť kontrolu. Bytosti so schopnosťami ďaleko presahujúcimi tie naše by sme nedokázali ovládať, a tak by sme svoju budúcnosť nemali v rukách o nič viac než napríklad šimpanzy.
To znamená, že umelá inteligencia môže mať dramatický vplyv nielen na súčasnú generáciu, ale aj na všetky budúce generácie. Z hľadiska „dlhodobého uvažovania“ – myšlienkového prúdu, ktorý zastáva názor, že zlepšovanie dlhodobej budúcnosti je kľúčovou morálnou prioritou našej doby – je táto otázka preto obzvlášť naliehavá.
Ako môžeme zabezpečiť, aby systémy umelej inteligencie naďalej podporovali ľudské hodnoty, aj keď sa svojimi schopnosťami vyrovnajú ľuďom (alebo ich dokonca prekonajú)? Tento problém sa nazýva „problém zosúladenia umelej inteligencie“ a jeho vyriešenie si vyžiada pokrok v oblasti informatiky.
Napriek jej potenciálnemu historickému významu sa problémom zosúladenia umelej inteligencie zaoberá len niekoľko tisíc výskumníkov, zatiaľ čo stovky tisíc až potenciálne milióny ľudí pracujú na tom, aby boli systémy umelej inteligencie výkonnejšie.16

Zhrnúť argumenty v prospech tejto témy v niekoľkých odsekoch nie je jednoduché, takže ak by ste sa radi dozvedeli ďalšie podrobnosti, odporúčame začať tu, tu a tu.
Príklady uskutočnených projektov
Jednou z priorít je jednoducho informovať o tejto téme viac ľudí. V roku 2014 vyšla kniha Superinteligencia,17 ktorá zdôvodňovala zásadný význam zosúlaďovania hodnôt AI s tými ľudskými a stala sa bestsellerom v rebríčku New York Times. To pomohlo pripraviť základ pre narastajúcu vlnu populárnych kníh, reportáží a dokumentárnych filmov, ktoré upriamili pozornosť celého sveta na katastrofické riziká AI.
Ďalšou prioritou je vytvorenie vedeckého odboru, ktorý sa na tento problém zameria. Priekopník AI Stuart Russell a ďalší ľudia venujúci sa efektívnemu altruizmu napríklad založili na Kalifornskej univerzite v Berkeley Centrum pre AI v súlade s človekom (The Center for Human-Compatible AI). Tento výskumný ústav sa usiluje vytvoriť novú paradigmu vývoja AI, v rámci ktorej je hlavným cieľom podpora ľudských hodnôt.
Ďalší ľudia prispeli k založeniu tímov venujúcich sa zosúlaďovaniu hodnôt AI s ľudskými v popredných centrách zameraných na vývoj AI, ako sú DeepMind alebo OpenAI, a v prácach ako napr. Concrete Problems in AI Safety navrhli výskumné programy v oblasti zosúlaďovania hodnôt.
Zrušenie priemyselných veľkochovov
Prečo práve táto téma?
Ľudia venujúci sa efektívnemu altruizmu sa snažia rozšíriť okruh svojho záujmu, a to nielen na ľudí žijúcich vo vzdialených krajinách či na budúce generácie, ale aj na zvieratá.
Takmer 10 miliárd zvierat v USA každý rok žije a umiera vo veľkochovoch.18 Tieto zvieratá sa často po celý život nemôžu fyzicky otočiť alebo sú kastrované bez anestézie.

Mnohí ľudia sa zhodnú na tom, že by sme zvieratám nemali spôsobovať zbytočné utrpenie, túto pozornosť však väčšinou venujeme útulkom pre domácich miláčikov. Veľkochovmi však v USA prejde približne 1 400-krát viac zvierat než útulkami.19
Napriek tomu získajú americké útulky ročne asi 5 miliárd dolárov, zatiaľ čo na kampane za ukončenie priemyselných chovov sa vynaloží len 97 miliónov dolárov.20

Príklady uskutočnených projektov
Open Wing Alliance
Medzi možné stratégie patrí zastupovanie záujmov. Združenie Open Wing Alliance, ktorá získala značné finančné prostriedky od darcov inšpirovaných efektívnym altruizmom, pripravila kampaň s cieľom povzbudiť veľké spoločnosti, aby sa zaviazali prestať nakupovať vajcia od sliepok z klietkových chovov. K dnešnému dňu získali viac ako 2 500 záväzkov, vďaka čomu sa vyhlo klietkovému chovu viac ako 100 miliónov vtákov.21
Good Food Institute
Ďalšou stratégiou je výroba alternatívnych bielkovín. Ak by boli lacnejšie a chutnejšie než mäso z veľkochovov, dopyt po tomto mäse by mohol zaniknúť a veľkochovy by sa skončili. Toto odvetvie sa snaží podporiť organizácia Good Food Institute. Pomáha zakladať spoločnosti ako napr. Dao Foods v Číne alebo Good Catch v USA, podnecuje veľké firmy (napr. JBS, najväčšieho výrobcu mäsa na svete), aby do odvetvia vstúpili, a zabezpečuje štátnu podporu vo výške desiatok miliónov dolárov.22
Organizácia Coefficient Giving sa stala jedným z prvých investorov spoločnosti Impossible Foods, ktorá vytvorila Impossible Burger – vegánsky burger, ktorý sa chuťou veľmi približuje mäsu a je dnes súčasťou ponuky reťazca Burger King.
Zlepšovanie rozhodovania
Prečo práve táto téma?
Ľudia, ktorí chcú konať dobro, často uprednostňujú priamy prístup k riešeniu problémov, pretože je pre nich motivujúcejšie vidieť hmatateľné výsledky svojho konania. Dôležité však je, aby sa svet stal lepším miestom, a nie to, či to dosiahnete vlastnými rukami. Preto sa zástancovia efektívneho altruizmu často snažia pomáhať nepriamo, a to tým, že posilňujú postavenie iných.
Jedným z príkladov je zlepšenie rozhodovania. Ak by ľudia na kľúčových pozíciách, ako napríklad politici, vedúci predstavitelia podnikateľského a neziskového sektora alebo poskytovatelia grantov vo financujúcich organizáciách boli vo všeobecnosti lepší v rozhodovaní, spoločnosť by bola v lepšom postavení na to, aby zvládla celú škálu budúcich svetových problémov, nech už budú akékoľvek.
Ak teda nájdeme nové, zanedbávané spôsoby, ako zlepšiť rozhodovanie ľudí zastávajúcich dôležité pozície, mohla by to byť cesta k významným výsledkom. A zdá sa, že existujú sľubné spôsoby, ako to dosiahnuť.
Príklady uskutočnených projektov
Metaculus
Mnohé globálne problémy sa zhoršujú v dôsledku nedostatku spoľahlivých informácií. Metaculus je technologická platforma zameraná na prognózy, ktorá identifikuje dôležité otázky (napríklad pravdepodobnosť ruskej invázie na Ukrajinu), zhromažďuje prognózy stoviek prognostikov a hodnotí ich na základe ich doterajšej presnosti. Metaculus odhadoval pravdepodobnosť ruskej invázie na Ukrajinu na 47 % v polovici januára 2022 a na 80 % krátko pred inváziou 24. februára.23 Mnohí vedci, novinári a experti vtedy tvrdili, že k nej určite nedôjde.

Global Priorities Institute
Výskumný ústav Global Priorities Institute na Oxfordskej univerzite sa zasa venuje základnému výskumu prepájajúcemu filozofiu a ekonómiu s cieľom zisťovať, ako môžu ľudia robiaci nenápadné rozhodnutia rozpoznať najpálčivejšie problémy. Ústav sa podieľal na vzniku nového vedného odboru spočívajúceho vo výskume globálnych priorít. Vytvoril výskumný program, zverejnil desiatky vedeckých prác a prispel k podnieteniu príslušného výskumu na univerzitách, medzi ktoré patria Harvard, Newyorská univerzita, Texaská univerzita v Austine, Yale, Princeton a ďalšie.
Aké sú zásady efektívneho altruizmu?
Uvedené projekty nie sú pre efektívny altruizmus určujúce a oblasť jeho záujmu sa môže ľahko zmeniť. Určujú ho naopak zásady, na ktorých stojí jeho úsilie nájsť najlepšie spôsoby pomoci druhým:
- Stanovovanie priorít: Naše pocity pri konaní dobra zvyčajne nezohľadňujú rozsah výsledkov. Keď pomôžeme stovke ľudí, sme zvyčajne rovnako spokojní, ako keď pomôžeme tisícke. Keďže však niektoré formy dobročinnosti vedú k výrazne významnejším výsledkom než iné, je zásadné snažiť sa pracovať s číslami a zhruba porovnať, koľko pomoci rôzne činnosti prinesú. Cieľom nie je snažiť sa pomôcť aspoň trochu, ale nájsť tie najlepšie cesty.
- Nestranný altruizmus: Je normálne a rozumné, keď človeku osobitne záleží na vlastnej rodine, priateľoch alebo krajine. Keď však chceme vykonať čo najviac dobra, snažíme sa pripisovať rovnakú váhu záujmom všetkých bez ohľadu na to, kedy a kde žijú. Preto sa sústreďujeme na najzanedbávanejšie skupiny. Do nich zvyčajne patria tí, ktorí nemajú dosť moci na to, aby hájili vlastné záujmy.
- Otvorené hľadanie pravdy: Dôležitejšie než sa v prvom rade stotožniť s nejakou témou, spoločenstvom alebo prístupom je zvážiť mnoho rôznych spôsobov pomoci a hľadať tie najlepšie. Znamená to venovať veľa času zvažovaniu a premýšľaniu o svojich presvedčeniach, byť neustále zvedavý a otvorený novým dôkazom a argumentom a dokázať prípadne svoje názory výrazne zmeniť.
- Duch spolupráce: Významnejšie výsledky sa často dajú dosiahnuť spoluprácou. Na to je potrebné, aby bol človek veľmi čestný, zásadový a súcitný. Efektívny altruizmus neznamená súhlasiť s úvahou, že „účel svätí prostriedky“. Znamená byť dobrým občanom a ambiciózne sa usilovať o lepší svet.
Tieto zásady nie sú nespochybniteľné a môžu sa meniť, podľa nás sú však dôležité a spoločnosť ich vo všeobecnosti nedoceňuje. Každý, kto sa pri snahe hľadať lepšie spôsoby pomoci druhým riadi týmito zásadami, sa podieľa na efektívnom altruizme. Platí to bez ohľadu na to, koľko času alebo peňazí tejto činnosti venuje alebo na aký problém sa rozhodne zamerať.
Efektívny altruizmus možno prirovnať k vedeckej metóde. Veda spočíva v tom, že pri hľadaní pravdy sa riadime dôkazmi a rozumom. Aj keď sú výsledky neintuitívne alebo v rozpore s tradíciou. Princípom efektívneho altruizmu je, že dôkazmi a rozumom sa riadime pri hľadaní najlepších foriem konania dobra.
Vedecká metóda je založená na jednoduchých myšlienkach (napr. že svoje názory máte testovať), vedie však k zásadne odlišnému pohľadu na svet (napr. kvantová mechanika). Rovnako je na jednoduchých myšlienkach založený aj efektívny altruizmus. Ku všetkým by sme sa mali správať rovnako a je lepšie pomôcť väčšiemu než menšiemu počtu ľudí. Vedie k nekonvenčnému a neustále sa vyvíjajúcemu pohľadu na konanie dobra.
Aké kroky môžete podniknúť vy?
Ľudia, ktorí sa o efektívny altruizmus zaujímajú, sa najčastejšie snažia jeho myšlienky uplatňovať v živote nasledujúcimi spôsobmi:
- Voľba profesií, ktoré umožňujú podieľať sa na riešení naliehavých problémov, alebo hľadanie spôsobov, ako na to využiť svoje doterajšie zručnosti. Možno sa napríklad riadiť radami organizácie 80,000 Hours.
- Prispievanie starostlivo vybraným charitatívnym organizáciám, napríklad s využitím výskumu organizácií GiveWell alebo Giving What We Can.
- Zakladanie nových organizácií, ktoré prispievajú k riešeniu naliehavých problémov.
- Podieľanie sa na budovaní komunít, ktoré sa venujú naliehavým problémom.
Dlhší zoznam možností nájdete tu.
Uvedený zoznam nie je úplný. Efektívnym altruizmom sa možno riadiť bez ohľadu na to, do akej miery a v ktorej oblasti života sa chcete na konanie dobra sústrediť. Nech chcete prispieť akokoľvek, ide o to, aby vaše úsilie vychádzalo zo štyroch hodnôt uvedených vyššie a aby ste sa usilovali o čo najvyššiu efektívnosť svojich činností.
Zvyčajne to zahŕňa snahu hľadať zásadné a zanedbávané svetové problémy, ich najefektívnejšie riešenia a spôsoby, ako by ste k týmto riešeniam mohli prispieť – bez ohľadu na to, koľko času alebo peňazí tomu chcete venovať.
Vďaka takémuto postupu a dôslednému zvažovaniu možno zistíte, že s týmito zdrojmi sa dajú dosiahnuť oveľa väčšie výsledky. Počas svojej kariéry je naozaj možné zachrániť životy stoviek ľudí. V spolupráci s ďalšími členmi komunity sa potom môžete podieľať na riešení niektorých z najdôležitejších problémov, ktorým dnes ľudstvo čelí.
- Kde na svete sa skupiny efektívneho altruizmu nachádzajú si môžete pozrieť na fóre Effective Altruism Forum, kde sú uvedené skupiny z viac ako 70 krajín. ↩︎
- Čím menej je daná oblasť zanedbávaná, tým viac najlepších príležitostí už bude obsadených, a tým ťažšie bude pre ďalšiu osobu dosiahnuť nejaký vplyv. Existujú dobré dôvody na to, aby sme očakávali, že výnosy z investícií do danej problematiky sú približne logaritmické. Logaritmické výnosy znamenajú, že ak sa do jednej veci investovalo 10-krát viac ako do druhej, ďalšie zdroje prinesú približne 1/10 toho pokroku. Ak sú obe problematiky rovnako dôležité, ďalšia osoba pracujúca na tej zanedbanejšej by mohla mať desaťnásobný vplyv. ↩︎
- Odhaduje sa, že USA vynaložili v rokoch 2010 až 2019 zo svojho rozpočtu na zdravotnú bezpečnosť 141 miliárd $. Domnievame sa, že 55 % týchto prostriedkov bolo použitých na aktivity súvisiace s prevenciou budúcich pandémií. Napríklad 4 % bolo vynaložených na riešenie prebiehajúcej epidémie eboly, vďaka čomu vznikla infraštruktúra pre prípad ďalších pandémií. 17 % bolo však vynaložených na chemické hrozby a hrozby súvisiace s rádioaktívnym žiarením, takže to pravdepodobne nebude mať vplyv na šírenie budúcej pandémie.
141 miliárd × 0,55 = 79 miliárd
Po prepočte to za dané desaťročné obdobie predstavuje 8 miliárd dolárov ročne.
Federálne financovanie zdravotnej bezpečnosti v rozpočtovom roku 2019 Watson, Crystal, et al., Health security 16.5 (2018): s. 281–303. Archivovaný odkaz, cit. 5. 3. 2020.
Organizácia Open Philanthropy vo svojom prehľade uvádza aj ďalšie nadácie a filantropov, ktorí sa tejto téme venovali už pred pandémiou COVID-19. Domnievame sa, že spolu vynaložili necelých 100 miliónov dolárov. Podľa výpočtov riaditeľky projektu Costs of War N. Crawfordovej vynaložili USA na boj proti terorizmu v rokoch 2001 až 2022 5,8 bilióna dolárov.
5,8 bilióna : 20 rokov = 290 miliárd $ ročne.
Rozpočtové náklady Spojených štátov na vojny po 11. septembri Crawford, Neta C., Watson Institute for International & Public Affairs, Brown University, 2021. Archivovaný odkaz, cit. 26. 7. 2022. ↩︎ - Web Our World in Data uvádza: „Global Terrorism Database je najkomplexnejší dostupný súbor údajov týkajúcich sa teroristických útokov a údaje z nedávnej doby sú tu úplné. Na základe našej analýzy sa však domnievame, že dlhodobejšie údaje nie sú úplné (s výnimkou USA a Európy). Preto neodporúčame vyvodzovať z tohto súboru údajov dlhodobé trendy výskytu terorizmu vo svete.“
To znamená, že uvedený zdroj pravdepodobne podhodnocuje počet potvrdených úmrtí v dôsledku terorizmu. Avšak aj za predpokladu, že by počet úmrtí od roku 1970 bol približne rovnaký ako v desaťročí, keď dosahoval najvyššie hodnoty (2010–2020), celkový počet obetí by stále predstavoval iba 1,2 milióna, teda oveľa menej ako počet obetí pandémií.
Úmrtia na covid-19:
Podľa odhadu týždenníka The Economist dosiahol celkový počet nadmerných úmrtí v dôsledku covid-19 v júni 2022 hodnotu 21,47 milióna. Tento počet stále stúpa. Tieto údaje a model sú dostupné na webovej stránke Our World in Data (archivovaná stránka, obnovená 28. 7. 2022).
Domnievame sa, že ide o najlepší súčasný odhad celkového počtu obetí COVID-19. Počet potvrdených úmrtí je nižší, približne 6 miliónov, čo však nezahŕňa nepriame alebo nenahlásené úmrtia. Metodika týždenníka Economist spočíva v porovnaní počtu nadmerných úmrtí so sezónnym priemerom, aby bolo možné odhadnúť, koľko ľudí zomrelo navyše, pričom tento údaj sa upraví o nenahlásené úmrtia. Úmrtia v dôsledku pandémií aj terorizmu sú rozložené nerovnomerne (s ťažkým chvostom), takže údaje o úmrtnosti z minulosti zvyčajne vedú k podhodnoteniu rozsahu rizika. Mohlo by sa napríklad stať, že teroristi odpália jadrovú zbraň vo veľkom meste, čo by mohlo zabiť viac ako milión ľudí. Za posledných päťdesiat rokov k tomu nedošlo, keby sa to však stalo, bola by to hlavná príčina počtu obetí. Rovnako tak mohlo v uplynulých päťdesiatich rokoch dôjsť k oveľa horšej pandémii, ako bol covid-19 alebo HIV/AIDS.
Kľúčovou otázkou potom je, či historické záznamy viac podhodnocujú riziko v prípade terorizmu, alebo v prípade pandémie (t. j. či má ťažší chvost rozdelenie úmrtí v dôsledku terorizmu, alebo v dôsledku pandémie). Zdá sa pravdepodobné, že najhorší možný scenár je v prípade pandémie horší ako v prípade terorizmu. Nie je vôbec vylúčené, že vypukne pandémia, ktorá bude nákazlivejšia ako COVID-19, ale s úmrtnosťou 10–50 % alebo ešte vyššou. A zdá sa, že v histórii k tomu už niekoľkokrát takmer došlo.
Problém spočívajúci v tom, že vo vzorke chýbajú extrémne udalosti, môže byť teda v prípade pandémie závažnejší ako v prípade terorizmu. Nakoniec, najpravdepodobnejším spôsobom, ako by terorizmus mohol zabiť viac ako milión ľudí, je pravdepodobne vyvolanie pandémie.
Vzhľadom na to, že na prevenciu terorizmu sa vynakladá asi stokrát viac prostriedkov ako na prevenciu pandémií, hoci pandémie v minulosti pravdepodobne spôsobili desať- až stokrát viac úmrtí, na dosiahnutie vyrovnanejšieho rozdelenia prostriedkov by muselo dôjsť k veľmi výrazným úpravám v prospech pandémií.
Uvedená analýza zahŕňala iba počty úmrtí, pretože ide o významný, ale zároveň relatívne merateľný ukazovateľ. Úmrtia spôsobené pandémiami a terorizmom vedú aj k významným nepriamym nákladom. Pre úplnejšie porovnanie by bolo potrebné pokúsiť sa zahrnúť ich relatívny rozsah. ↩︎ - „Od začiatku epidémie zomrelo na ochorenia súvisiace s AIDS 40,1 milióna (33,6 – 48,6 milióna) ľudí.“
Globálne štatistiky o HIV a AIDS — Informačný list UNAIDS, 2022. Archivovaný odkaz, cit. 11. 8. 2022. ↩︎ - Coefficient Giving (predtým známy pod názvom Open Philanthropy) je nadácia inšpirovaná efektívnym altruizmom. V roku 2016 po prvýkrát poskytla finančnú podporu Centru pre zdravotnú bezpečnosť Johns Hopkins (CHS). Nasledovalo niekoľko ďalších veľkých grantov, vrátane grantu vo výške 16 miliónov dolárov v roku 2017 a ďalšieho vo výške 19,5 milióna dolárov v roku 2019. ↩︎
- 38 659 dobrovoľníkov (k 7. júlu 2022). 1Day Sooner ↩︎
- Podľa odhadov Svetovej banky, ktoré zverejnila organizácia Our World in Data, bude v roku 2026 v extrémnej chudobe žiť približne 826 miliónov ľudí. V roku 2026 je medzinárodná hranica chudoby definovaná ako život s príjmom nižším ako 3,00 USD na deň. Tieto odhady boli upravené s ohľadom na skutočnosť, že peniaze v chudobných krajinách majú väčšiu kúpnu silu. Odhady sú spojené s mnohými komplikáciami, je však jasné, že stovky miliónov ľudí žijú na úrovni príjmu blízkej životnému minimu. Ak sa chcete dozvedieť viac, pozrite si článok „Ako presne poznáme globálne rozdelenie príjmov?“. ↩︎
- Na Slovensku má človek na hranici rizika chudoby približne 21-krát viac, než predstavuje (staršia) hranica chudoby 1,9 USD na deň (tento údaj je takisto prepočítaný podľa parity kúpnej sily – rozdielnych cien na Slovensku v porovnaní s USA a rozvojovými krajinami). Podiel ľudí na Slovensku pod národnou hranicou rizika chudoby je štvrtý najnižší v EÚ (po Česku, Belgicku a Dánsku). Vysokoškolsky vzdelaný človek potom zarába zhruba 75-krát viac. ↩︎
- Hranica chudoby v USA na jednu osobu zodpovedá ročnému príjmu vo výške 13 590 $. 13 590 : 365 = 37,23 $ na deň. To je dvadsaťnásobok medzinárodnej hranice chudoby vo výške 1,9 $ pri prepočte podľa parity kúpnej sily. Mediánový príjem ľudí s vysokoškolským alebo vyšším vzdelaním vo veku 25–26 rokov pracujúcich na plný úväzok bol podľa sčítania ľudu v roku 2019 74 000 $ ročne.
74 000 $ : 365 = 202,7 $ na deň.
202 $ : 1,9 = 107x. Jednočlenná domácnosť v New Yorku s ročným hrubým príjmom 74 000 $ má podľa spoločnosti SmartAsset približne 53 000 $ čistého príjmu. Čistý príjem 53 000 $ ročne vás podľa kalkulačky organizácie Giving What We Can zaraďuje medzi 1,3 % ľudí s najvyšším príjmom na svete. ↩︎ - Britský Národný inštitút pre zdravie a klinickú kvalitu odporúča, aby sa v prípade, že je zákrok spoľahlivý, vynaložilo až 30 000 £ na každý získaný rok života v plnej kvalite (QALY).
„Ak pomer prírastkových nákladov a prínosov (ICER) na získaný QALY presiahne 30 000 £, poradné orgány musia presvedčivejšie preukázať, že vykonanie zákroku predstavuje efektívne vynaloženie prostriedkov NHS (britského štátneho zdravotníckeho systému).“ Metódy vypracovávania usmernení NICE v oblasti verejného zdravia. Britský Národný inštitút pre zdravie a excelentnú starostlivosť (NICE), september 2012. Archivovaný odkaz, cit. 28. 7. 2022.
V oblasti globálneho zdravia sa zvyčajne uvádza, že záchrana jedného života zodpovedá tridsiatim jednotkám QALY. Zdroj: Svetová banka (rámček 1.1) Podľa toho náklady na záchranu života predstavujú 30 × 30 000 £ = 900 000 £ = 1,1 milióna $. V USA rôzne inštitúcie odhadujú „hodnotu života“ a tento ukazovateľ využívajú na určovanie priorít jednotlivých projektov, na ktoré je potrebné vynaložiť prostriedky. Podľa odhadu Federálnej agentúry pre krízové riadenie (FEMA) bola hodnota života v roku 2020 7,5 milióna $. Tento odhad sa v rôznych kontextoch mení. Podľa odhadu Ministerstva dopravy USA bola napríklad hodnota života v roku 2014 5,2 až 13,0 miliónov $. ↩︎ - Náklady na záchranu jedného života, ktoré odhaduje organizácia GiveWell, sa v čase menia (v závislosti od jej výskumu a dostupných možností), ale zvyčajne sa pohybujú v rozmedzí od 2 500 do 7 500 $. Podľa týchto odhadov bolo v roku 2021 možné zachrániť jeden život rozdávaním sieťok proti komárom napustených látkou na hubenie hmyzu za 5 500 $.
Najaktuálnejšie odhady tejto organizácie nájdete v jej komplexnej analýze nákladovej efektívnosti: How We Produce Impact Estimates. GiveWell, júl 2022. Archivovaný odkaz, cit. 28. 7. 2022. ↩︎ - „Viac ako 150 000 darcov zverilo organizácii GiveWell spravovanie svojich darov. Spolu venovali viac ako 2,6 miliardy dolárov organizáciám a grantom, ktoré sme odporučili. Z tejto celkovej sumy bolo približne 1,4 miliardy dolárov venovaných našim súčasným najlepším charitatívnym organizáciám, pričom očakávame, že tieto dary zachránia viac ako 340 000 ľudských životov.“ O organizácii GiveWell, GiveWell, august 2026. ↩︎
- „Keď sme spustili Wave v Senegale, náš priemerný prevod by bol pri využití doteraz najväčšieho poskytovateľa mobilného bankovníctva trikrát až päťkrát drahší. Ak to vynásobíme počtom ľudí, ktorí našu službu každý mesiac aktívne využívajú, a sú to milióny, dostaneme sa k úsporám presahujúcim 200 miliónov dolárov ročne… a to je približne 1 % HDP Senegalu.“ Práca v spoločnosti Wave je mimoriadne efektívnym spôsobom, ako zlepšiť svet. Ben Kuhn, 8. 7. 2021. Archivovaný odkaz, cit. 26. 7. 2022. ↩︎
- Rozhovory: „Náš najlepší model Meena, vytrénovaný na princípe end-to-end, dosahuje… hodnotu SSA [Sensibleness and Specificity Average; priemerná zmysluplnosť a konkrétnosť] 72 %… naše skóre SSA 72 % nie je ďaleko od hodnoty SSA 86 %, ktorú dosahuje priemerný človek.“ Towards a Conversational Agent that Can Chat About…Anything. Adiwardana et al., Google, 28. 1. 2020. Archivovaný odkaz, cit. 28. 7. 2022.
Matematika: Minerva, model spoločnosti Google, podľa grafov v citovanom článku správne rieši viac ako 50 % „súťažných úloh zo stredoškolskej matematiky“. Ostatné najmodernejšie modely dosahovali presnosť pod 10 %. Minerva: Solving Quantitative Reasoning Problems with Language Models. Dyer et al., Google, 30. 6. 2022. Archivovaný odkaz, cit. 28. 7. 2022.
Vtipy: Model umelej inteligencie PaLM od spoločnosti Google je schopný vysvetľovať úplne nové vtipy, vrátane tých, ktoré sa nikde na internete nedajú nájsť. Napríklad:
„Vtip: Vedeli ste, že Google práve prijal do tímu pre TPU hovoriacu veľrybu? Ukázala im, ako komunikujú dve rôzne pody.
Vysvetlenie: TPU je typ počítačového čipu, ktorý Google využíva na hlboké učenie. „Pod“ označuje skupinu čipov TPU. „Pod“ je tiež skupina veľrýb (pozn.: v angličtine „stádo“). Vtip spočíva v tom, že veľryba dokáže komunikovať s dvoma skupinami veľrýb, ale rozprávač sa tvári, ako keby veľryba bola schopná komunikovať s dvoma skupinami TPU.“
Pathways Language Model (PaLM): Scaling to 540 Billion Parameters for Breakthrough Performance. Narang et al., Google, 4. 10. 2022. Archivovaný odkaz
Obrázky: Príklady obrázkov vygenerovaných modelom Dall-E 2 od spoločnosti OpenAI sú k dispozícii tu.
Programovanie:
Spoločnosť Salesforce v kapitole 3.1 štúdie A Conversational Paradigm for Program Synthesis o svojom AI nástroji CodeGen, ktorý prevádza ľudské pokyny na kód, uvádza, že nástroj dosahuje v metrike HumanEval skóre 75 %, čo znamená, že dokáže vyriešiť 75 % úloh v oblasti programovania z dátového súboru HumanEval opísaných bežným ľudským jazykom. ↩︎ - Je ťažké odhadnúť počet výskumníkov zameraných na určitú tému, keďže už samotné vymedzenie tejto témy je náročné, mnohí výskumníci sa venujú viacerým témam a je ťažké určiť, čo presne znamená „byť výskumníkom“. Tieto čísla by sa preto mali chápať ako odhady a v závislosti od interpretácie otázky sa môžu líšiť až o rád. Pokiaľ ide o bezpečnosť a zosúladenie, organizácia 80,000 Hours vo svojom dokumente AI Problem Profile odhaduje, že „len niekoľko tisíc ľudí sa zameriava na riešenie najdôležitejších výziev v oblasti umelej inteligencie“ v rámci technických bezpečnostných a riadiacich pozícií (prístupné v auguste 2026). Ak sa zúžime na špecializovaných odborníkov pracujúcich na plný úväzok, nezávislý analytik Stephen McAleese v prieskume z roku 2025 na fóre Effective Altruism Forum odhadol, že v aktívnych organizáciách pracuje približne 600 ekvivalentov plného úväzku na technickej bezpečnosti umelej inteligencie a 500 ekvivalentov plného úväzku na netechnickej bezpečnosti umelej inteligencie (celkovo 1 100 ekvivalentov plného úväzku). Naopak, počet pracovníkov venujúcich sa rozvoju schopností a nasadzovaniu systémov umelej inteligencie je o niekoľko rádov vyšší. V štúdiách zameraných výlučne na technické talenty v oblasti umelej inteligencie (napríklad „Identifying the AI Development Workforce“) Centrum pre bezpečnosť a nové technológie (CSET) identifikovalo stovky tisíc pracovníkov, ktorí aktívne vytvárajú a trénujú systémy umelej inteligencie už len v Spojených štátoch, pričom celkový počet vývojárov na celom svete dosahuje niekoľko miliónov, ak zohľadníme medzinárodné laboratóriá a infraštruktúru. Dokonca aj pri prísnom obmedzení na výskumníkov v oblasti strojového učenia, ktorí publikujú svoje výsledky – ako to sleduje Stanford AI Index na základe údajov z hlavných konferencií, ako sú NeurIPS a ICML – dosahuje počet členov výskumnej komunity v tejto oblasti stovky tisíc. ↩︎
- V češtine vyšla pod názvom Superinteligence: Až budou stroje chytřejší než lidé, vydavateľstvo Prostor, 2017 ↩︎
- V roku 2018 bolo v USA na mäso zabitých 9,56 miliardy hospodárskych zvierat. Tento počet sa odvtedy pravdepodobne zvýšil. Z toho bolo 9,16 miliardy kurčiat, 237 miliónov moriek, 125 miliónov ošípaných, 34 miliónov kusov hovädzieho dobytka a 2 milióny oviec. Zdroj: vizualizácia na portáli Our World in Data na základe údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) ↩︎
- V roku 2021 prešlo útulkami v USA približne 6,5 milióna zvierat. V roku 2011 to bolo 7,2 milióna. Za predpokladu, že tento pokles bude pokračovať, znamená to, že v roku 2018 bolo v útulkoch asi 6,7 milióna zvierat. 9,56 miliardy : 6,7 milióna = 1427-krát viac zvierat v priemyselných chovoch.
Pet Statistics. American Society for the Prevention of Cruelty to Animals, 2021. Archivovaný odkaz, cit. august 2021. ↩︎ - Financovanie útulkov pre zvieratá:
Andrew Rowan vypočítal, že v roku 2018 získalo tri tisíce najvýznamnejších organizácií prevádzkujúcich útulky 5 miliárd $. Uvádza to v práci Cat Demographics & Impact on Wildlife in the USA, the UK, Australia and New Zealand: Facts and Values Rowan et al. (2020), Journal of Applied Animal Ethics Research, s. 7–37.
Údaje, na ktorých sú tieto výpočty založené, nám Andrew Rowan potvrdil v korešpondencii.
Financovanie kampaní za zrušenie veľkochovov:
Vo výskume organizácie Open Philanthropy, zverejnenom tu, sa uvádza, že organizácie bojujúce za práva hospodárskych zvierat získali v roku 2018 nasledujúce sumy:
Zavedené organizácie v USA (PETA, PCRM, HSUS, ALDF, ASPCA): 32,3 miliónov $.
Nové významné organizácie v USA (CIWF, WAP, RSPCA, HSI): 32,6 miliónov $.
Všetky ostatné organizácie v USA: 32,2 miliónov $. 32,3 + 32,6 + 32,2 = 97,1 miliónov $. ↩︎ - Podľa prehľadu trhu s vajcami Ministerstva poľnohospodárstva USA je len v USA v máji 2022 v bezklietkových chovoch 106,5 milióna sliepok, zatiaľ čo v roku 2016 ich bolo 17 miliónov. Domnievame sa, že vďaka práci združenia Open Wing Alliance prešlo na bezklietkové chovy ďalších 100 miliónov vtákov v Európe, avšak toto číslo nie je možné jednoznačne pripísať práve tejto skupine.
Obhajcovia a obhajkyne práv zvierat navyše v súčasnosti prinútili firmy k záväzkom, ktoré ak budú splnené by sa mali v priebehu času týkať viac ako 500 miliónov sliepok. ↩︎ - Vláda USA po dohode s organizáciou Good Food Institute oznámila, že poskytne 10 miliónov dolárov na zriadenie centra excelentnosti pre bunkové poľnohospodárstvo na Tuftsovej univerzite. Podľa odporúčaní nezávislého auditu Národnej potravinovej stratégie vo Veľkej Británii by sa malo do výskumu a inovácií v oblasti alternatívnych zdrojov bielkovín investovať 125 miliónov libier. Zdroj: GFI Year in Review 2021 (s. 3) ↩︎
- Kompletná časová os predpovedí je k dispozícii na webovej stránke Metaculus. ↩︎

Pridaj komentár